de-Príhovor rektora
Milí študenti, zamestnanci a učitelia,
Vysoká
škola svätej Alžbety sa dožila v tomto akademickom roku 15. narodenín.
Podľa veku je síce ešte dieťa, ale s Božou pomocou, vďaka Vašej
svedomitej práci a Vašim modlitbám sa zatiaľ za 15 rokov podarilo:
V r. 2007 nás prijali medzi signatárov Veľkej charty Boloňskej univerzity.
V r. 2011 nás prijali za riadneho člena Európskej Asociácie Univerzít (EUA) v Bruseli. Otvorili sme nové zdravotno-sociálne programy pre migrantov v Slovinsku, Grécku a Iraku.
Dnes pôsobíme vďaka požehnaniu Najvyššieho v 30 krajinách na 5 kontinentoch.
Na jar 2012 sme absolvovali úspešne medzinárodnú evaluáciu. Pracovná skupina bola zostavená z profesorov z USA, Anglicka a Talianska.
Obhájili sme zahraničnú akreditáciu študijných programov, sme druhou vysokou školou v SR, ktorá pôsobí aj mimo SR a ČR. Máme najviac - spolu 8 študijných programov v zahraničí z toho 4 v angličtine a 1 v nemčine.
Máme najvyšší podiel zahraničných vyučujúcich medzi vyučujúcimi na vysokých školách v SR. Z 59 profesorov je 15 zo zahraničia (25 %).
Máme najvyšší počet zahraničných študentov SR: 2498.
Akreditačná komisia v hodnotiacej správe nám v r. 2015 priradila v stupni spoločenských vied A - a medicínskych vied A, a zaradila nás medzi univerzitné VŠ.
Teší nás Váš záujem o štúdium zdravotníckych a sociálnych smerov na našej vysokej škole.
Veríme, že budete spokojní so štúdiom, a zároveň aj hrdí na vysokú školu vzhľadom na poskytujúce humanitárne a vzdelávacie aktivity v zahraničí. Prostredníctvom našich humanitárnych projektov odliečime a ošetríme cca 135 tisíc pacientov, 185 sirôt, stovky ďalších chorých a chudobných po celom svete.
Preto ďakujem všetkým študentom a vyučujúcim, že sa rozhodli študovať a učiť na našej vysokej škole. Ďakujem všetkým za úprimné modlitby, prosby a obety, a tým čo sa nevedia modliť, za ich priazeň a podporu.
V Bratislave 18. 7. 2017 na sviatok bl. Petra Pavla Gojdiča, biskup a mučeník
S úctou
Dr.h.c. prof. MUDr. Mgr. Vladimír Krčméry, DrSc.
rektor VŠZaSP sv. Alžbety
"Fons pietatis ora pro nobis"

Patróni vysokej školy
Sv. Alžbeta, zostáva aj zostane hlavnou patrónkou Durínska a Saska, princezná, dcéra uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov. Narodila sa na Bratislavskom hrade v r. 1204. Ako 13-ročná sa vydala za Ľudovíta IV. Obaja boli vzornými panovníkmi, zakladali chudobince po celom vtedajšom Uhorsku, vrátane Slovenska. Podporovali chudobných a chorých, zamestnávali ich pri svojom dvore. Snažili sa odstrániť sociálnu nerovnosť zmenou medziľudských vzťahov, rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a priznaním práv každému človeku. Alžbeta je známa ako krstná matka durínskych chudobných a ako opatrovateľka chorých a opustených, ktorých vlastnoručne umývala a ošetrovala. Po smrti manžela musela opustiť durínsky dvor a svoje tri deti dala do výchovy. Sama sa stala jednou z chudobných. Bola ctiteľkou sv. Františka, začala zakladať útulky pre chorých, chudobných a opustených ako františkánska charitná sestra. Zomrela vo veku necelých 25 rokov v kláštore, ktorý založila. Je patrónkou sociálnej práce a aj patrónkou našej vysokej školy.
Sv. Cyrila a sv. Metoda si vybralo nové detašované pracovisko v Partizánskom za svojho patróna.
Bl. G. Zefirin Malla, prvý Róm, ktorý bol vyhlásený za svätého. Popravili ho, keď sa zastal kňaza v ateistickom povstaní v Španielsku. Zasvätili sme mu Ústav sociálnej práce v Košiciach, ktorý vychováva rómskych asistentov.
Bl. Zdenka Schellingová, zdravotná sestra, ktorá zomrela na následky mučenia v komunistických žalároch v 50 rokoch. Patrónka sirotinca v Nairobi a kolégia bl. Zdenky v Bratislave ako aj novej kliniky v Erhile pre utečencov v Iraku.
Bl. Gianna Beretta Molla, blahoslavená lekárka, ktorá volila radšej smrť ako interrupciu. Zasvätili sme jej tretí sirotinec v Nairobi.
Bl. Teodor Romža, ďalší svätorečený biskup, zavraždený r. 1947 v Užhorode. Je patrón sirotinca v Koroleve a Blatných Remetách
Bl. Dominik Trčka, rehoľný kňaz gréckokatolíckej cirkvi, obeť komunistických represálií v 50 rokoch, je patrónom Ústavu sociálnej práce v Michalovciach.
Sv. Edita Steinová, židovská svätica zavraždená v Osvienčime za ukrývanie židov v r. 1944, uni- verzitná profesorka a filozofka, jej relikvie sú v kaplnke vysokej školy, spolupatrónka detašova- ného pracoviska.
Sv. Kizito, 14 ročný mučeník, najmladší z ugandských mučeníkov, zaživa upálený, lebo poslú- chal viac svedomie ako príkazy zlých nadriadených. Po ňom nesie názov naše streetboyské cen- trum v Kayole.
Majster Ján Hus je patrónom nášho Inštitútu misiológie v Prahe. Cirkev podporuje jeho reha- bilitáciu ako mučeníka svedomia.
Sv. Ladislav bol uhorský kráľ, ktorý sa preslávil tým, že založil prvý "špitál" v roku 1095 a zakladal nemocnice a útulky. Jeho politika mala široký sociálny charakter starostlivosti o žobrákov, bezdomovcov, vdovy, siroty, ale najmä o chudobných a zomierajúcich. Sv. Ladislav je patrónom Inštitútu v Nových Zámkoch.
Bl. Ladislav Strattman Batthyány je patrónom našej 2. tropickej kliniky v Eldorete. Narodil sa pri Čunove a v Kittse postavil nemocnicu pre chudobných (r. 1908), ktorá pôsobí dodnes. Bol ženatý a mal 6 detí, bol očným chirurgom, známym lekárom, jeho starí rodičia boli štyroch národností (slovenskej, chorvátskej, maďarskej a nemeckej). Je spolupatrónom lekárov a patrónom našej nemocnice v Eldorede (Keňa) a detašovaného pracoviska v Dunajskej Strede.V júli 2016 mu mons. Herdics a študenti v Gabčíkove chodili pomáhať.
Sv. Ugandskí mučeníci (sv. Karol Lwanga a spol.) boli 24 mladí muži, z toho 2 ministri a 6 vysokých štátnych úradníkov, ktorých nechal ugandský kráľ upáliť v r. 1894 ako prejav nená- visti voči kresťanom. Najmladší, sv. Kizito, mal 13 rokov. Sú patrónmi politikov, sv. Kizito je patrón "streetboyov", sv. Karol tiež patrón politikov. Ich relikvie sú uložené v kaplnke vysokej školy.
Sv. Jozefína Bakhita Sudánska, ako 10-ročnú ju odviedli do otroctva, kde 10 rokov znášala kruté týranie. Keďže bola krásna, rezali jej do kože jazvy žiletkami a posýpali soľou, aby sa nehojili. Je patrónkou otrokýň a streetgirls. Jej relikvie s kvapkami krvi sú uložené na rektoráte vysokej školy.
Sv. Maximilián Kolbe bol poľský františkánsky profesor a novinár, učil na misiách v Japonsku, zahynul v Osvienčime rukami nacistov. Je patrón našej 5. tropickej kliniky v Phnom Penh a patrónom novinárov.
Bl. Sára Salkaháziová sa narodila v Košiciach, kde aj pôsobila ako sociálna sestra. Za pomoc židom ju nacisti hodili v decembri 1944 do ľadového Dunaja v Budapešti. Za blahoslavenú ju vyhlásili v roku 2006. Je patrónkou sociálnych pracovníkov a nášho spoločného projektu v Zambii s Czech Aid a Nemocnice v Rutovu a DP v Rožňave.
Bl. Ján Pavol II. bol predposledný pápež, rodák z Wadovíc v Poľsku. Zaslúžil sa o zblíženie katolíkov a evanjelikov, židov a moslimov. Spolu s Gorbačovom sa zaslúžil o pád mnohých totalitných ideológií. Je patrón Fakulty misijnej práce a tropického zdravotníctva.
Bl. Peter Pavol Gojdič bol gréckokatolícky biskup nespravodlivo odsúdený v päťdesiatych rokoch. Zomrel v leopoldovskom žalári v šesťdesiatych rokoch. Vyznačoval sa silným vzťahom k chudobným. V diecéze zaviedol jednu z prvých charít pre kňazov a rehoľníkov. Je patrónom cirkevných hodnostárov a väzňov ako aj nášho najväčšieho inštitútu v Prešove. Časť jeho relikvií je uložená na rektoráte vysokej školy.
Bl. Matka Tereza z Kalkaty je patrónkou sociálnej práce so zomierajúcimi a patrónkou tropických sestier. Založila rehoľu Misionárok lásky, ktorá sa stará o chudobných, chorých, bezdomovcov a zomierajúcich. Je patrónkou bezdomovcov. Pochádzala z Kosova, zomrela pred 9 rokmi. Naša vysoká škola opatruje jej osobnú korešpondenciu ako relikviu a relikviu od Dr. HK.
Sv. Páter Pio je patrón hospicov a patrón detašovaného pracoviska v Piešťanoch. Založil prvý hospic v Pietralcine. Nosil stigmy Pána Ježiša. Jeho relikvie sú uložené v kaplnke vysokej školy.
Sv. Faustína Kowalská, hlásateľka Božieho milosrdenstva, je patrónka 3. tropickej kliniky Božieho Milosrdenstva v Sudáne (Nyamlell).
Sv. Mikuláš, patrón boja proti prostitúcii a patrón dobročinnosti (pre deti), je patrónom našej tropickej kliniky na Haiti v Mole St. Nicolaus. Vykupoval devy, ktoré rodičia museli pre chudobu predávať do nevestincov.
Panna Mária, Kráľovná Pokoja z Medžugoria je patrónkou detašovaného pracoviska v Bardejove a symbol zjavení v Medžugorí. Predpovedala genocídu v Bosne a Kosove ešte v roku 1990.
Panna Mária Fatimská je patrónkou našej kliniky v Gordime, v sudánskom Darfure.
Sv. Vincent de Paul - zakladateľ lazaristov, slávny svätý vykupovateľ väzňov, ochranca sirôt a bezdomovcov. Je patrónom našej knižnice a sociálneho centra v Kibere a denného stacio- nára pre bezdomovcov v Bratislave.
Sv. František z Assisi, priateľ chudobných a patrón prírody, je patrónom našej novej nemoc- nice v Maria Lou v južnom Sudáne.
Sv. Ondrej Dong-Lac a vietnamskí mučeníci svedomia s Hue, ktorí sú patrónmi Sirotinca v Hanoji a HIV centra v Saigone.
Sv. Sára Marseillská - Bengálska je svätá rómska žena, ktorá zachraňovala topiace deti, je patrónkou nášho pracoviska v Banskej Bystrici.
Sv. Serafín Sarovský - veľký svätec, uctievaný vo Východnej cirkvi, je patrón nášho pracoviska v Užhorode.
Sv. Clementine Anuarite - rehoľná sestra a mučenica, zavraždená vojakmi v Zaire - patrónka nášho najnovšieho projektu antimalnutričného centra a kliniky v Rwande (Bisessero).
Bl. Vasiľ Hopko - mučeník v 50 rokoch, predstaviteľ zakázanej gréckokatolíckej cirkvi, väznený v Leopoldove, patrón nášho DP v Spišskej Novej Vsi.
Štyridsiati blahoslavení študenti - mučeníci z Buta (Burundi) boli počas občianskej vojny v Rwande a Burundi popravení hromadne za to, že nechceli spomedzi seba vydať 2 študentov (r. 1997). Boli Tutsiovskej národnosti a preto sa všetci prihlásili za Tutsiov (študenti teologickej fakulty v Butu), na čo boli okamžite popravení. Patróni antimalnutričného centra v mariánskom pútnickom mieste Kibeho (Rwanda).
Sv. Ján Nepomuk Neumann, arcibiskup z Philadelphie, pôvodom z Čiech, ktorého rodina pochádzala z Prachatic a 20. júna t.r. si pripomíname 200 výročie jeho narodenia. V USA je uctievaný ako zakladateľ pensylvánskeho školstva. Je patrónom nášho DP v Příbrami.
Sv. Jerzy Popielusko - mučeník komunistickej tajnej polície zavraždený v Poľsku tesne pred pádom režimu v roku 1989. Je patriotom našej kliniky pre utečencov v kurdskom Dohuku v severnom Iraku, neďaleko (10 km) od bojov o Mosul
"Fons pietatis ora pro nobis"